Podľa slov ministra školstva B. Gröhlinga môže Slovensko v nasledujúcich 7 rokoch získať z Európskej únie až 43,8 miliardy eur. O tom ako sa tento finančný balík rozdelí, má ministerstvo už dnes jasnú predstavu: postavia sa materské školy, v školách sa rozrastú podporné tímy, zvýšia sa platy učiteľov, otvorí sa trh s učebnicami, internacionalizuje sa vysokoškolské prostredie a prepojí sa vzdelávanie s trhom práce. Máme nádej, že neviditeľný učiteľ sa stane viditeľným.
Dobre myslené
Ja verím, že všetky tieto návrhy sú dobre myslené, ale jedna zásadná oblasť chýba. Je to oblasť, ktorej sa dlhodobo nevenuje dostatočná pozornosť. Ide o vzdelávanie pedagógov. A pritom sú práve kompetencie pedagógov tak často kritizované (nie vždy neoprávnene). Veď nech siahnete po akomkoľvek prieskume, zistíte, že najčastejšou metódou, ktorú pedagógovia používajú je výklad. Neuplatňujú inovatívne metódy. Stále kladú dôraz na vedomosti a kompetencie u žiakov rozvíjajú len okrajovo. Samotný pán minister vyjadril nádej, že po tejto reforme sa nájdu príklady dobrého školstva aj na Slovensku. Akoby u nás skvelí učitelia, ktorí odvádzajú profesionálnu prácu na vysokej úrovni, ani neexistovali.
Vklad verzus výnos
Stále mi však nie je jasné, ako nová budova, modernejšie prostredie, asistent bez pedagogického vzdelania či vyšší plat zlepšia učiteľove schopnosti a kompetencie. Bude to mať asi taký prínos, ako keď priemernému šoférovi darujete špičkové pretekárke auto a do tímu mu dáte asistenta, ktorý o aute nevie vôbec nič. No a budete očakávať, že vyhrajú preteky. Nevyhrajú! A nevyhrajú ani vtedy, ak im ponúknete rozprávkový honorár. (Je pravda, že vysoké ocenenie vám môže v budúcnosti pritiahnuť profesionálnejších šoférov.)
Zacieľme na učiteľa
Moderné a podnetné prostredie určite napomáha zmenám, ale samo o sebe neprinesie zmenu spôsobu vyučovania v našich školách. Rovnako dôležití ako žiaci, musia byť aj pedagógovia. Možno by stálo za úvahu zreformovať prijímanie študentov na učiteľské odbory. Nech nie sú prijatí všetci, ale vyberú sa len tí uchádzači, ktorí majú odborné aj osobnostné predpoklady stať sa dobrými učiteľmi. Dnes sa to žiaľ nedeje. Musí sa vytvoriť priestor na to, aby sa mohli aj skúsení pedagógovia ďalej odborne rozvíjať a vzdelávať. Nech to nemusia robiť vo svojom voľnom čase na vlastné náklady, čo je dnes bežná prax. Teda aspoň u tých učiteľov, ktorí ešte majú chuť, elán a sú rozhodnutí nevzdať to. Povinnosť absolvovať aktualizačné vzdelávanie poskytované školou je samozrejme dobrým prvým krokom v novom zákone, ale rozhodne nie dostačujúcim.
Ak sa reforma dotkne aj tejto oblasti – vzdelávania pedagógov – určite časom pribudne v školách viac odborníkov, ktorí budú poznať inovatívne pedagogické smery 21. storočia, budú nové metódy skutočne ovládať a uplatňovať ich v praxi. Zdôrazňujem slovo PRIBUDNE, pretože skvelí učitelia aj dnes v našich školách pôsobia, len patria z nejakého dôvodu do kategórie neviditeľný učiteľ.
