Teoretická príprava
Sme pripravení a nedočkaví. Sedíme v šatni, máme oblečené plavky, na očiach potápačské okuliare, v ruke farebnú osušku. Plavecký kurz môže začať. Do šatne vojde plavčík, rozdá perá, zošity a vysvetlí nám, prečo je dobré vedieť plávať. Zapíšeme si výhody, ktoré nám tento šport môže priniesť do života. Na druhej hodine plavčík vysvetlí, čo je to splývanie a správnu techniku dýchania pri plávaní. Stále sedíme v šatni, všetko si pozorne zapisujeme a na záver si nakreslíme obrázok plavca. Na tretej hodine sa ide k bazénu. Ale pozor! Do vody vojde len plavčík. My zostávame stáť na okraji bazéna a pozorujeme. To už naše prvotné nadšenie a nedočkavosť nahrádza sklamanie a nuda.
Praktické cvičenie a skúšky
Štvrtý deň konečne vojdeme do vody. Pustia nás však len do bazénu s hĺbkou 130 cm a na sebe musíme mať plávacie koleso. Plavčík stojí vedľa nás pripravený pomôcť, ak by sme sa pošmykli. No a je tu posledný deň. Plavecký kurz sa končí. Všetci účastníci kurzu stoja okolo plaveckého bazéna s hĺbkou vody 2m. Pozerajú na prvého odvážlivca, ktorý stojí na štartovacom stupienku a bez kolesa, záchrannej vesty či nafukovacích rukávnikov má skočiť a preplávať na druhú stranu. Ak sa mu to podarí, môže si u plavčíka čakajúceho v kancelárii na poschodí vyzdvihnúť diplom. Skočili by ste?
Voľný štýl
Takto nejako sa na začiatku každého školského roka cíti mnoho začínajúcich učiteľov. Vchádzajú do tried s akou-takou teoretickou prípravou, ktorú si priniesli z univerzity, no skutočná prax je čosi iné. A buď to nejakým voľný štýlom v tej triede dajú, alebo … Samozrejme, že v školskom systéme existuje post uvádzajúceho učiteľa, ktorý by mal zastávať skúsený pedagóg. No povedzme si pravdu! V skutočnosti je tým plavčíkom na poschodí. Pretože vo svojom plnom rozvrhu si nájde v lepšom prípade 3-4 hodiny počas školského roka, kedy sa môže ísť pozrieť a možno pomôcť priamo na hodinu začínajúceho učiteľa.
Plavecké kategórie
Na konci školského roka tak máme 3 skupiny nových samostatných pedagogických zamestnancov. Prvá a žiaľ najmenšia sú tí, ktorí majú prirodzený talent a chuť pracovať na sebe a zdokonaľovať svoj „plavecký“ štýl. Druhou skupinou sú takí, ktorí to nejako zvládli. Z pozície svojej autority udržia v triede aký-taký poriadok, vysvetlia učivo a vyskúšajú. To im stačí a nevidia dôvod, aby na sebe ďalej pracovali. Poslednou skupinou sú tí, ktorí horko-ťažko doplávali po júl (možno len po november) a už nikdy nechcú mať s učením nič spoločné.
Čo vy na to?
Naozaj nám ako pedagógom a rovnako nám ako rodičom školopovinných detí toto stačí? Myslím, že nie. Dá sa tento stav zmeniť? Určite. A nevyžaduje si žiadnu rozsiahlu reformu. Treba si len daný stav uvedomiť aj s dôsledkami, ktoré z neho plynú a chcieť hľadať riešenie. Jedným z riešení by bolo, keby do teoretickej prípravy mohli zasahovať skúsení pedagógovia z praxe a ukazovať konkrétne príklady prepojenia teórie a praxe. Títo pedagógovia, by následne začínajúceho učiteľa (a tým nemyslím len učiteľa učiaceho 1. rok) sprevádzali aj počas školského roka. Mohla by to byť istá forma mentoringu a koučingu. Pomáhali by riešiť konkrétne problémy na konkrétnych hodinách.
Neboli by záchranným kolesom pre topiaceho sa, ale plavčíkom prítomným priamo v bazéne, ktorý pomáha zlepšovať štýl a efektivitu. Tá prvotná pripravenosť, nedočkavosť a nadšenie sa potom nevytratia, ale zmenia v radosť z dosiahnutia cieľa.
