Na učení nie je nič ťažké. Všetci chodili do školy, a preto má veľa ľudí pocit, že takmer každý môže byť učiteľom. Veď len dookola rozpráva to, čo je v učebnici, nadiktuje poznámky, dá domácu úlohu. Keď sa mu nechce učiť, dá písomku. Takže učenie nie je žiadna veda.
Všetci sú odborníci
Je len málo profesií, ktorým sa rozumie takmer každý. Vlastne mi okrem školstva napadajú len kolektívne športy ako futbal či hokej. Z pohodlia gauča je každý skvelý tréner či dokonca hráč. Každý vie, na koho mala smerovať prihrávka, ako zastaviť útočníka, ako postaviť taktiku. Nie každý však môže reálne nastúpiť za špičkový futbalový tím. Rovnako nie každý sa môže postaviť pred triedu plnú detí a efektívne vyučovať.
Koniec koncov, všetci sme si to mohli vyskúšať počas koronakrízy, keď boli školy zatvorené 4 mesiace. Ukázalo sa, že vyučovať len 1-2 deti v domácom prostredí nie je nič jednoduché. Skutočne – učenie nie je žiadna veda?
Vzdelanie a skúsenosti
Čo robí teda z človeka odborníka v určitej oblasti? Je to vzdelanie a skúsenosti. Skúsenosti pribúdajú časom. Ako je to so vzdelaním? Každý pedagóg má vysokoškolské vzdelanie, ale ako pokračuje jeho vzdelávanie počas pedagogickej praxe? Kapacita metodicko-pedagogických centier, ktoré poskytujú všetky formy vzdelávania, nie je dostatočná. Termíny sú obsadené hneď, ako ich zverejnia. Ostatné možnosti sú veľmi obmedzené. Väčšinou sa učitelia môžu vzdelávať vo voľnom čase a na vlastné náklady. Potom sa nemožno čudovať, že väčšina učiteľov o vzdelávanie v týchto podmienkach nemá záujem. Kým sa však aj tejto oblasti v našom školstve nebude venovať primeraná pozornosť, veľké progresívne zmeny sa očakávať nedajú.
Ako ďalej pán učiteľ?
A prečo by sa vlastne mal vysokoškolský vzdelaný pedagóg ďalej vzdelávať? Odpoviem otázkou. Dali by ste si spraviť daňové priznanie účtovníkovi, ktorý si naposledy naštudoval zákon z roku 2002? Asi nie. Tak prečo by učitelia vo svojej praxi nemali využívať základy neuropedagogiky, moderné diagnostické metódy či stratégie kritického myslenia?
Len málokto povie, že by vedel zastať prácu účtovníka, lekára či elektrikára. Kým pedagógovia nepresvedčia verejnosť, že ich práca je vysokokvalifikovaná, ani status učiteľa v spoločnosti sa nezlepší. Verejnosť však nepresvedčí žiaden prejav ministra či riaditeľa školy. Jediný, kto môže učiteľovi vystaviť naozaj podstatnú a uveriteľnú referenciu sú žiaci a ich rodičia. Žiaci, ktorí uznajú, že škola im niečo dáva a dá sa tam nielen prežiť, ale užiť si aj učenie (nielen prestávky). Rodičia, ktorí budú vidieť napredovanie svojho dieťaťa nielen po vedomostnej, ale aj osobnostnej stránke.
