Učenie nie je žiadna veda

Učenie nie je žiadna veda

Učenie nie je žiadna veda. Skutočne je to tak? Veď ak by to bola pravda, nebol by problém v septembri s obsadenosťou tejto profesie.

Na učení nie je nič ťažké. Všetci chodili do školy, a preto  má veľa ľudí pocit, že takmer každý môže byť učiteľom. Veď len dookola rozpráva to, čo je v učebnici, nadiktuje poznámky, dá domácu úlohu. Keď sa mu nechce učiť, dá písomku. Takže učenie nie je žiadna veda.

Všetci sú odborníci

Je len málo profesií, ktorým sa rozumie takmer každý. Vlastne mi okrem školstva napadajú len kolektívne športy ako futbal či hokej. Z pohodlia gauča je každý  skvelý tréner či dokonca hráč. Každý vie, na koho mala smerovať prihrávka, ako zastaviť útočníka, ako postaviť taktiku. Nie každý však môže reálne nastúpiť za špičkový futbalový tím. Rovnako nie každý sa môže postaviť pred triedu plnú detí a efektívne vyučovať.

Koniec koncov, všetci sme si to mohli vyskúšať počas koronakrízy, keď boli školy zatvorené 4 mesiace. Ukázalo sa, že vyučovať len 1-2 deti v domácom prostredí nie je nič jednoduché. Skutočne – učenie nie je žiadna veda?

Vzdelanie a skúsenosti

Čo robí teda z človeka odborníka v určitej oblasti? Je to vzdelanie a skúsenosti. Skúsenosti pribúdajú časom. Ako je to so vzdelaním?  Každý pedagóg má vysokoškolské vzdelanie, ale ako pokračuje jeho vzdelávanie počas pedagogickej praxe? Kapacita metodicko-pedagogických centier, ktoré poskytujú všetky formy vzdelávania, nie je dostatočná. Termíny sú obsadené hneď, ako ich zverejnia.  Ostatné možnosti sú veľmi obmedzené. Väčšinou sa učitelia môžu vzdelávať vo voľnom čase a na vlastné náklady. Potom sa nemožno čudovať, že väčšina učiteľov o vzdelávanie v týchto podmienkach nemá záujem. Kým sa však aj tejto oblasti v našom školstve nebude venovať primeraná pozornosť, veľké progresívne zmeny sa očakávať nedajú.

Ako ďalej pán učiteľ?

A prečo by sa vlastne mal vysokoškolský vzdelaný pedagóg ďalej vzdelávať? Odpoviem otázkou. Dali by ste si spraviť daňové priznanie účtovníkovi, ktorý  si naposledy naštudoval zákon z roku 2002? Asi nie. Tak prečo by učitelia vo svojej praxi nemali využívať základy neuropedagogiky, moderné diagnostické metódy či stratégie kritického myslenia?

Len málokto povie, že by vedel zastať prácu účtovníka, lekára či elektrikára. Kým pedagógovia nepresvedčia verejnosť, že ich práca je vysokokvalifikovaná, ani status učiteľa v spoločnosti sa nezlepší. Verejnosť však nepresvedčí žiaden prejav ministra či riaditeľa školy. Jediný, kto môže učiteľovi vystaviť naozaj podstatnú a uveriteľnú referenciu sú žiaci a ich rodičia. Žiaci, ktorí uznajú, že škola im niečo dáva a dá sa tam nielen prežiť, ale užiť si aj učenie (nielen prestávky).  Rodičia, ktorí budú vidieť napredovanie svojho dieťaťa nielen po vedomostnej, ale aj osobnostnej stránke.

Čítanie – radosť a úspech pre každého

Milujem čítanie

Veľkú časť našej populácie dokáže čítanie doslova potrápiť. Niekoho v úplných začiatkoch a iného neskôr. Čítanie s porozumením, rozvoj kritického myslenia je beh na dlhé trate.

Čítať ďalej »
je to v hlave, myšlienky

Je to v hlave

Dnes, vďaka neurovede, oveľa viac rozumieme tomu, ako myšlienky ovplyvňujú naše emócie a telo. Je to v hlave. Pýtate sa, aké myšlienky?

Čítať ďalej »

Páčil sa vám článok? Zdielajte ho s priateľmi!

Share on facebook
Share on twitter
Share on linkedin
Share on pinterest
Share on email
Share on print